„Je taký príbeh. Na festivale sedia vedľa seba dvaja violončelisti, jeden zo slovenského, jeden z nemeckého orchestra. Slovák sa pýta: Koľko cvičíš? Nemec odpovedá: Tri, štyri hodiny denne. A opätuje otázku. Slovák odpovedá: Tri hodiny ročne. Tento príbeh je o orchestri Musica Iuvenalis, ktorý je, dovolím si tvrdiť, svetovým unikátom. Veď v ňom hrajú budúci lekári, programátori a mladí ľudia mnohých iných povolaní. Príbeh Musicy Iuvenalis je príbehom o kamarátstvách, priateľstvách, ale predovšetkým o láske k hudbe,“ prihovoril sa v stredu večer počas festivalového koncertu divákom dirigent Igor Dohovič.
Musica Iuvenalis, stále mladá, oslávila 60. narodeniny naozaj krásnym večerom. A spomínala. Na dirigentov, ktorí ju počas existencie orchestra viedli – od zakladateľov Jána Grünwalda, Artema Podhájeckého, ale aj Karola Petrócziho a Ladislava Gurbaľa. Poďakovanie z úst Igora Dohoviča, ktorý orchester vedie od roku 1998, smerovalo aj mnohým ďalším – dlhoročnému asistentovi Františkovi Ragulskému, sponzorom z radov bývalých hráčov, ale aj Mestu Košice či Nadácii U. S. Steel, ktoré podporujú orchester v posledných desiatkach rokov a samozrejme aj ZUŠ Márie Hemerkovej, ktorá je nástupkyňou bývalej Ľudovej školy umenia na Sverdlovovej ulici a pod hlavičkou ktorej orchester funguje dodnes. A napokon aj Rádu Premonštrátov z Jasova, ktorých kostol na Hlavnej ulici v Košiciach je takpovediac domovskou koncertnou sieňou jubilujúceho orchestra.
„Hoci sme spolupracovali s mnohými domácimi aj zahraničnými speváckymi zbormi, s dvoma je spolupráca naozaj výnimočná. Prvým je Ukrajinský národný zbor Karpaty z Košíc. Prvýkrát ho orchester sprevádzal už v roku 1988. Tým druhým je Ženský spevácky zbor Českého spolku na Slovensku. S oboma sme prežili desiatky nezabudnuteľných koncertov doma aj v zahraničí,“ spomenul Igor Dohovič ďalšiu významnú časť histórie orchestra.
Okrem slov však tým hlavným bola aj počas slávnostného koncertu hudba. Najprv v podaní súčasných členov orchestra, ku ktorým sa v závere koncertu pridali aj tí bývalí a odrazu bolo na scéne viac ako šesť desiatok hráčov mnohých generácií. Veď zaspomínať a opäť si zahrať prišla aj bývalá členka, ktorá v orchestri začínala v roku 1977.
V zaplnenom kostole tak diváci opäť prežili neopakovateľný večer, ktorý ostane dlho v spomienkach všetkých. A všetci večne mladej Musice Iuvenalis venovali búrlivý potlesk a záverečné standing ovations.

FOTOALBUM MIROSLAVA VACULU